Pernek – obec s baníckou históriou
Možno ste doposiaľ ani nevedeli, že v katastri obce Pernek – lokalita Pod Krížnicou ( miestni obyvatelia poznajú lokalitu skôr pod starším názvom „Jahodnisko“) – sa nachádzalo významné antimonitové a pyritové ložisko s viacerými banskými dielami. Vyťažená surovina bola dopravovaná úzkorozchodnou železnicou na železničnú stanicu k ďalšiemu spracovaniu.
Príspevok o baníckej histórii tejto obce a mineralogickej lokalite svetového významu bol uverejnený v časopise MONTANREVUE č.1/2012 – kliknite TU (www.zbsc.eu/mr1-2012.php), ktorého vydavateľom je Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska.
Obsahuje množstvo faktov o perneckom baníctve, doplnených viacerými fotografiami, mapami, vrátane originálnej mapy starej štôlne Ducha svätého z roku 1786 a pod. Záujemcovia si môžu príspevok prehliadnuť alebo stiahnuť – kliknutím TU alebo www.zbsc.eu/download/12-17.pdf.
Mineralogická lokalita svetového významu
Do začiatku 20. storočia bolo na Slovensku známych viacero významných európskych ložísk antimónu. Medzi ne patril aj Pernek, ktorý medzi veľkými a významnými ložiskami Sb ako bola Magurka, Zlatá Idka, Kremnica atď., na ktorých sa častokrát ťažilo najmä zlato, mal z mineralogického hľadiska výnimočné postavenie.
Nachádzali sa tu výnimočné minerály, medzi ktorými vynikal najmä v 19. storočí kermezit, v tom čase nazývaný aj pyrantimonit, pyrostibit, antimonblende, či Rotspiessglanz. V Perneku sa do 20. storočia nachádzali pravdepodobne najkrajšie a najväčšie agregáty tohto minerálu na svete. Hojne tvoril vínovočervené až červenohnedé ihlicovité kryštály zoskupené do radiálnych, vejárovitých, ale najčastejšie do hviezdovitých, veľmi estetických agregátov na puklinách čiernych bridlíc. Veľkosť ihlíc zriedkavo dosahovala až 8 cm. Na kryštáloch kermezitu tu bolo opísaných až 40 kryštálových tvarov.
Obr.1
Ihlicovité kryštály kermezitu s drobnými hnedými kryštálmi schafarzikitu. Šírka obrázku 12 mm. Foto: M. Števko
Celé desaťročia sa spolu s kermezitom a ďalšími Sb minerálmi vyskytoval nenápadný, najčastejšie krátko prizmatický hnedočervený až hnedý minerál, ktorý unikal pozornosti vedcov, ktorí si mysleli, že ide len o nejakú formu kermezitu. Až v roku 1915 ho objavil ako nový minerál na svete J. S. Krenner (1839-1920) a nazval na počesť budapeštianskeho profesora mineralógie a geológie F. Schafarzika (1854-1927), schafarzikitom. Samotný článok prvoopisu minerálu však vyšiel až v r. 1921, rok po Krennerovej smrti a publikoval ho Zoltán Toborffy. Dodnes sú agregáty schafarzikitu z Perneku najbohatšie a najkrajšie na svete. A to najmä vďaka novým nálezom za posledných približne 12 rokov.
Obr.2
Červenohnedé krátko prizmatické kryštály schafarzikitu na kremeni. Nález z r. 2007. Veľkosť najväčších kryštálov dosahuje 1,3 mm. Foto: D. Ozdín
Spolu s kermezitom sa veľmi často vyskytoval aj oxid antimónu valentinit, ktorý v Perneku tvoril väčšinou hviezdovité agregáty zložené z bielych ihlíc. Polymorfnou modifikáciou valentinitu je kubický sénarmontit, ktorý tu tvorí až 1 mm veľké, väčšinou bezfarebné kryštály, ktoré majú často v sebe zarastené jemné ihličky antimonitu. Vzorky perneckého valentinitu patrili v 19. storočí k najkrajším v Európe. Pernek bol v 19. storočí jedinou lokalitou sénarmontitu v celom Uhorsku a aj Karpatoch.
Obr.3
Hviezdicovité agregáty valentinitu na antimonitovej rude. Šírka obrázku 2,8 cm. Foto: D. Ozdín
Obr.4
Takmer priehľadný, 1mm veľký kryštál sénarmontitu s uzavretými ihličkami antimonitu na siderite. Foto: D. Ozdín
Obr.5
Idiomorfný kryštál vzácneho brandholzitu. Foto: D. Ozdín
Na prelome 20. a 21. storočia bol opísaný v Nemecku nový minerál – oxid Mg a Sb brandholzit. Niekoľko rokov potom bol opísaný jeho druhý výskyt na svete z ložiska Pernek – Krížnica, kde tvorí tento veľmi vzácny sekundárny minerál priesvitné, väčšinou do 1 mm veľké bielosivé kryštály. Doteraz sú známe len 3 výskyty tohto minerálu a z Perneka pochádzajú pravdepodobne najhodnotnejšie vzorky. Bohužiaľ v Perneku sa našlo len prvých niekoľko desiatok vzoriek a z toho sa do slovenských muzeálnych zbierok dostala len jedna vzorka (Mineralogické zbierky Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave).
Daniel Ozdín,
Univerzita Komenského v Bratislave,
Prírodovedecká fakulta, Katedra mineralógie a petrológie,
Mlynská dolina, 842 15 Bratislava
