Zaslúžilý majster športu Mgr. Anton Tkáč
Rodák z Lozorna – 30.03.1951, je najvýznamnejším slovenským cyklistickým pretekárom. Je 3-násobným majstrom sveta v rýchlostnej cyklistike a zlatým medailistom olympiády v Montreale. Športovec, ktorý sa venoval dráhovej cyklistike začínal tzv. časovkami, pretekmi s pevným štartom. V tejto disciplíne získal na svetovom šampionáte 1970 v Leicestri bronzovú medailu. Neskôr sa preorientoval na šprint a v tejto disciplíne sa v rokoch 1970 – 1980 zúčastnil viacerých majstrovstiev sveta. Trikrát ako najúspešnejší pretekár. Zlatú medailu získal na svetovom šampionáte 1974 v Montreale, o dva roky neskôr v Taliansku a v roku 1978 v nemeckom
Nürburgringu.
Úspešný športovec sa presadil aj na Olympijských hrách. V roku 1976 v Montreale porazil vo finále desaťnásobného majstra sveta z Francúzska Daniela Morelona a stal sa tak v poradí piatym slovenským olympijským víťazom.
Po skončení aktívnej športovej kariéry sa v rokoch 1981 – 1992 stal trénerom štátnej reprezentácie. V roku 1993 pôsobil vo funkcii poradcu ministra obrany SR pre šport.
V súčasnosti je Anton Tkáč predsedom asociácie slovenských olympionikov a od roku 2001 je prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky. Pôsobí aj ako člen výkonného výboru Slovenského olympijského výboru.
Olympijský víťaz z Montrealu bol v rokoch 1976 a 1978 v bývalom Československu vyhlásený za športovca roka.
Pri vyhlasovaní najlepších slovenských cyklistov 20. storočia sa umiestnil na prvom mieste. A druhú priečku obsadil v ankete o najúspešnejšieho športovca storočia na Slovensku.
Ocenenia: 2000 cyklista 20. storočia
Tvorba: Anton Tkáč je spoluautorom publikácie Zlatý Expres z roku 1978.
Trojnásobnému majstrovi sveta v dráhovej cyklistike Antonovi Tkáčovi rodičia zo strachu nikdy nekúpili vlastný bicykel. Všetky dostal od klubu.
Aj keď pochádza zo záhoráckeho Lozorna, bicyklovať sa naučil v Bratislave, kam sa rodina presťahovala na slávne športové sídlisko Päťsto bytov, kde ja vyhral prvé preteky. Malému futbalistovi požičala trojkolku kamarátka z dvora Hanka, neskôr spolužiačka i učiteľka hudby. Rodičia chceli mať zo syna huslistu.
Na osemročenke na Kulíškovej ulici otvorili jednu z prvých experimentálnych športových tried v Československu. Malého Tkáča ihneď prijali, bol talent na všetko. Mal byť hokejistom, gymnastom, potom atlétom.
V roku 1966 na bratislavskom cyklistickom štadióne, ktorý už zbúrali, štartoval o sedem rokov starší legendárny Francúz Daniel Morelon.
Tkáč mal pätnásť a prihlásil sa na sídliskové preteky. Bicykel mu opäť požičala kamarátka Hanka. Tóno jasne vyhral. Zaraz dostal pozvánku do cyklistického Slovana Bratislava. Najprv jazdil pevný kilometer, potom sa stal šprintérskou hviezdou.
„Vlastný bicykel som nikdy nemal. Rodičia mi ho nechceli kúpiť, pretože som bol veľmi temperamentný. Báli sa o mňa,“ hovorí Tkáč.
Najslávnejší triumf
V roku 1974 prvýkrát získal v Montreale dúhový dres majstra sveta. Vyhral šprint. O dva roky na tom istom ovále vyhral olympijské pret
eky.
Bola horúca olympijská sobota roku 1976. Morelon a Tkáč. Francúzsky cyklistický idol bol vo frankofónnom meste ešte väčšou hviezdou ako doma.
Po prvý raz stáli proti sebe vo finále veľkého podujatia.
„Všimol som si, že spodok dráhy je natretý latexom. Na ňom to išlo rýchlejšie.“
V prvej jazde zvíťazil. V druhej sa pozícia otočila, jeho súper vyrovnal stav na 1:1. V rozhodujúcej tretej vyšiel Tkáč lenivo až po horný okraj a riskol. Skrútil bicykel dole a vyštartoval k zlatej medaile.
Cyklistické majstrovstvá sveta mali prvý ročník už v roku 1893. V kráľovskom šprinte zvíťazil na svetovom šampionáte trikrát iba Angličan Bailey pred prvou svetovou vojnou, o päťdesiat rokov Morelon a Tkáč v rokoch 1974, 1976 a 1978.
Druhý najlepší slovenský Športovec storočia (za krasokorčuliarom Ondrejom Nepelom) chcel pred mníchovským šampionátom ’78 skončiť s kariérou.
Ako vybabral s Nemcami
V podstate už netrénoval. Na bavorské mesto mal zlé spomienky. V Mníchove 1972 debutoval po zranení na OH. Na pevnom kilometri skončil trinásty, vyhodili ho z reprezentácie.
Druhé vystúpenie však bolo triumfom nad triumfy. Morelon už sedel v hľadisku ako divák. Našťastie.
V cyklistike nastúpila nová veľmoc: Nemecká demokratická republika. Vyhrať v Mníchove bolo pre ňu čosi ako rozkaz.
Medzi poslednou osmičkou boli všetci traja z NDR, ale všetci museli zdolať Tkáča.
Robert Bakalář v knihe Zlatý express píše: „Morelon sa naklonil k Tkáčovmu trénerovi a pošepol. Monsieur Žák, pozrite sa, Hesslich si narýchlo namontoval taký ťažký prevod, ktorý ešte nikto nepoužil.“
Na jedno šliapnutie znamenal prejdenie 7,72 metra. Zlatá informácia. Znamenala radu – držať Nemca pri dolnom okraji.
Tkáč to dodržal, vo štvrťfinále vyhral nad najväčším favoritom. Potom zdolal zlomených i bezradných Hesslichových spolubojovníkov Dreschera a napokon Raascha.