dev.kobyla_264047 img dev.kobyla. Devinska Kobyla02 pre web

Názov: Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla

Výmera chráneného územia: 1 011 157 m2

Rok vyhlásenia: 1964

Predmet ochrany: Ochrana prírod. komplexu najjužnejšieho výbežku Malých Karpát s mimoriadnymi botanickými, zool., geol. a paleontolog. hodnotami, význač. xerotermnými spoločenstvami s bohatým zastúpením chrán. a ohrozených druhov a s význ. paleontol. lokalitou Sandberg.

Stupeň ochrany: 4. stupeň

Kraj:: Bratislavský

Katastrálne územie: Devín, Devínska Nová Ves

Príslušnosť k VCHÚ: CHKO Malé Karpaty

Devínska Kobyla je malokarpatský vrch v Bratislave, medzi Devínom, Devínskou Novou Vsou a Dúbravkou. S výškou 514 m n. m. je najvyšší bod Devínskych Karpát a Bratislavy.

Geológia a paleontológia Devínskej Kobyly

Masív Devínskej Kobyly, ktorý spolu s rakúskymi Hundheimskými pokcami tvorí západný výbežok karpatského oblúka nazývajú geológovia aj “klenotnicou romanitosti geologických javov”. Približne pred 300 miliónmi rokov bolo toto územie súčasťou prakontinentu Pangea, čoho dôkazom sú náleziská žuly vo Veľkom žulovom lome pri Devíne a kryštalické bridlice v okolí Dúbravky.

V nasledujúcich obdobiach bolo toto územie niekoľkokrát zaplavené morom, v ktorom sa tvorili vápence a dolomity (Devínska hradná skala, Weitov lom, Štokeravská vápenka, Sandberg). Podobu Devínskej Kobyly formovala erózia, intenzívny odnos hornín a vrásnenia. Teplé Bádenské more, ktoré sa nachádzalo na tomto území pred 14 – 16 mil. rokmi, modelovalo významnú lokalitu skamenelín na Devínskej Kobyle – Sandberg. Skalnaté vápencové pobrežie sa vtedy tešilo bohatej druhovej rozmanitosti morských aj suchozemských organizmov, čoho dôkazom je vyše 350 druhov fosílnych nálezov (zvyšky rias, ježoviek, tuleňov, opíc i nosorožcov, žraločie zuby).

ea29b0ca26711d4897a876734e2f9bcf46850b90_big

 

Nemalou mierou sa na formovaní Devínskej Kobyly podieľajú rieky Morava a Dunaj. Ich korytá sa postupne premiestňovali a približne pred 600 tis. rokmi vznikol ich sútok týchto riek v oblasti dnešnej Devínskej Novej Vsi. Geologickými zmenami sa pod Devínsku hradnú skalu presunul asi pred 130 tis. rokmi.

Pri dobrej viditeľnosti sú z Devínskej Kobyly vidieť až rakúske Alpy…