Medené Hámre je názov bývalej osady v katastri obce Borinka v okrese Malacky. Malebná oblasť, dnes známa ako turistická lokalita a cieľ vychádzok takmer uprostred Devínskych Karpát, nesie svoje pomenovanie podľa niekdajšieho výrobného podniku na spracovanie medi, ktorý ju preslávil v blízkom i vzdialenejšom okolí.
Okrem samotného mesta sa výrobné závody nachádzali aj v jeho okolí. Na svoju činnosť využívali
prírodné zdroje, ktoré poskytovali neďaleké hory Malých Karpát. Významnou priemyselnou zónou sa stala napr. Mlynská dolina, kde vznikla sústava mlynov využívajúcich na svoju prevádzku energiu dolinou pretekajúceho potoka Vydrica. Nemenej významnou lokalitou bolo západnejšie ležiace údolie zvané Prepadlé (Maygraben), ktorým pretekal Stupavský potok.
Na tomto území vznikli už v dvadsiatych rokoch 18. storočia výrobné prevádzky na spracovanie medi a medikováčske dielne. Tie sa zameriavali na výrobu medeného riadu a iných výrobkov z tejto suroviny.
Za ich zrodom stál senátor, prešporský mešťanosta a mediarsky majster (Kupferhammerschmiedt) Johann Mayer, ktorý tu so súhlasom Pálffyovcov, vlastníkov pajštúnsko-stupavského panstva, vybudoval výrobné prevádzky, hámre, dodávajúce na trh okrem hotových výrobkov z medeného kovu aj medené polotovary. Hámor, okrem toho, že spracúval medený šrot, využval aj medenú surovinu dovážanú z Tirolska a okolia Viedne. Podľa údajov z diela Commentarium de rebus Ungaricis Libri XIII od významného uhorského historika Gabriela Kolinoviča Šenkvického (1698 – 1770) hámor začal pracovať v roku 1719.
Vo vedení hámr
ov sa striedali ďalší členovia rodiny Mayerovcov: Johannov syn Johann Michael, Josef, Leopold a Ignác. O posledne zmieňovanom Ignácovi Mayerovi, v písomných prameňoch známom ako Kupferhammerschmiedt Meister aus Maygraben, sa naposledy dozvedáme v roku 1819. I keď archivnych dokumentov o rodine Mayerovcov nie je veľa, v cechovnom živote Prešporka, podľa záznamov miestneho medikováčskeho cechu, hrali významnú úlohu.
Zlatá éra rozmachu a prosperity medených hámrov v Borinke sa spája s menom Theodora Weisza (1824 – 1883). Po smrti svojho svokra T. E. Madera pokračoval v obchodovaní so železiarskym tovarom. Ako úspešný obchodník a podnikateľ rozšíril svoje záujmy aj mimo Bratislavu a v roku 1858 odkúpil medené hámre v Borinke a pod názvom Paulensteiner Kupferhammer und Walzwerke Theodor Weisz u. Erben podnikal.
V osemdesiatych rokoch 19. storočia sa podnik rozšíril prenájmom medeného hámru v obci Píla pri hrade Červený kameň a fungoval pod názvom Paulensteiner und Biebersburger Kupferhammer u. Walzwerke Theodor Weisz, Inhaber Ladislaus v. Weisz. V tomto období výrobky z borinských medených hámrov sa stali obľúbenými a vyhľadávanými aj za hranicami monarchie.
Posledným 
majiteľom podniku bol Theodorov syn Ladislav (1866 – 1938), ktorý ho viedol od roku 1883.
V roku 1930 hámre v Borinke po viac ako dvestoročnej histórii výroby a prosperity zanikli. Výroba bola zastavená a budovy hámrov zbúrané a zrovnané so zemou. Zostali z nich iba zvyšky vodných náhonov vo svahu nad Stupavským potokom, budova tzv. panského domu, prestavaná budova hámorských bytov na koniareň a Kaplnka svätého Michala archanjela.
