Pálffyovský kaštieľ
Malacký kaštieľ postavili začiatkom 17. storočia ako panské sídlo Pálffyovcov. Presťahovali sa sem z neďalekého Plaveckého hradu, ktorý prestal vyhovovať zvyšným nárokom na bývanie. Tým sa prenieslo centrum moci do Malaciek. Ako stavebník je zväčša uvádzaný Pavol IV. Pálffy (1620 alebo 1624), nie je však možné vylúčiť výstavbu kaštieľa až po jeho smrti s predp
okladom, že stavebníkom mohol byť Ján IV. Karol Pálffy, dedič plaveckého panstva, a to v prvej polovici šestdesiatych rokov 17. storočia. Kaštieľ pravdepodobne nepostavili naraz. Ako prvé asi stálo dnešné južné krídlo, pred ktorým bol rybníček, neskôr zmenený na fontánu s Tritónom (dnes je táto socha, asi z polovice 19. storočia, umiestnená v mestskom parku). Postupne pribúdali ďalšie krídla, čím vznikol kaštieľ na štvorcovom pôdoryse s rozľahlým vnútorným dvorcom podľa vzoru talianskych kastelov 16. a prvej polovice 17. storočia.
“Francúzska” prestavba
Uzatvorenú štvorcovú dispozíciu kaštieľa sa barokoví stavitelia snažili postupne zmeniť z talianskej renesančnej na francúzsku. Dominantou sa st
áva prvé poschodie spojené s ústrednou sieňou predkov a balkónom. Ústredné nádvorie sa stáva cestným dvorom. Kaštieľsky park je premenený na francúzsky park so sochami, bludiskami, dančou oborou a lipovou alejou.
Súčasná podoba
Kaštieľ získal svoju súčasnú podobu počas klasicistickej prestavby medzi rokmi 1807-1808. Po nej má priečelie trojuholníkový štít a silné prvky klasicizmu. Dodnes má celý objekt klasicistickú strohú jozefínsku fasádu. Vonkajšie rozmery sú 65 x 65 m a vnútorné 44 x 44 m. Výška po vrch strechy je 16 m. Priečeliu dominuje balkón a nad ním pálffyovský rodový erb – jeleň na zlámanom kolese. Barokové záhrady vystriedal pre klasicizmus charakteristický anglický park – otvorené, slnečné lúky striedajú tienisté plochy lesíkov, vodné plochy fontán a jazierka.
Rozsiahle podzemné priestory
Nielen “pálffyovská mytológia” poukazuje na existenciu tajných únikových chodieb, ktoré sú niekoľko metrov pod úrovňou terénu. Technológia stavby bola jednoduchá. Vykopal sa potrebne hlboký, ale najmä široký výkop, čo niekedy bol značný problém vzhľadom na vysokú hladinu spodnej vody a tekuté piesky. Výkop sa obstaval pálenými tehlami i klenbou a zahrnul. Nad ním vytvorili kaštieľsky park. Chodby sa vraj rozbiehali do viacerých strán, na Rohožník, Malý kaštieľ a Čierny kláštor. Dokonca sa vraví, že v chodbách mohlo ísť panstvo aj na koči.
Koniec Pálffyovcov v Malackách
Posledným členom rodu, ktorý obýval malacký kaštieľ, bol Mikuláš XIII. Pálffy. Po odznení prevratu v roku 1918 sa už do Malaciek nevrátil, odišiel do rakúskeho 
Marcheggu, kam nechal previezť i časť hnuteľností z kaštieľa. Tu aj 6.3.1935 zomrel. Bol bezdetný a jeho jediný brat Alexander Pálffy bol tiež bezdetný, čím vymreli malackí Pálffyovci. Dedičstvo pripadlo z väčšej časti jeho bratrancovi.
Osud kaštieľa v 20. storočí
Po prevrate v roku 1918 sa malacký kaštieľ stal majetkom františkánskeho rádu, ktorý v ňom v priebehu 20-tych rokov 20. storočia zriadil internát. Tomuto účelu sa prispôsobujú priestory kaštieľa, okrem iného je na prízemí vybudovaná kaplnka. Skazu dovŕšilo zriadenie nemocnice v druhej polovici 20. storočia. Kaštieľ prešiel rozsiahlymi zmenami a úpravami – steny boli zatreté, drevené ornamentálne parkety nahradilo PVC a linoleum,… drvivá čast pôvodnej výzdoby zanikla. Po zrušení nemocnice bol objekt navrátený františkánskemu rádu a kaštieľ zostal prázdny. S pomocou fondov EÚ sa podarilo zrekonštruovat veľkú časť parku.
Exteriér a interiér
Poschodová bloková budova so široko komponovaným priečelím. Stred dispozície zdôrazňuje rizalit so štítom a tympanónom. Pred slávnostnou sálou na prvom poschodí je balkón na konzolách. Vstup vedie cez premostenie niekdajšej, neskoršími úpravami zaniknutej priekopy. Fasády stroho členia pilastre a lizénové rámovanie.
Vnútorná dispozíci
a stavby so znakmi reprezentačného barokového sídla s vestibulom, slávnostným schodišťom a ústrednou slávnostnou sieňou. Kaštieľ je obklopený pôvodným anglickým parkom, z ktorého časť sa dodnes zachovala.
Malý kaštieľ
Malý kaštieľ je tiež stará pálffyovská budova. Jednoposchodová rozsiahla stavba s ešte dnes značným 1,5 ha pozemkom, zrejme postavená v polovici 17. storočia. Stavbu v roku 1888 darovala manželka posledného malackého Pálffyovca Mikuláša XIII., kňažná Margita Zichy sestričkám, vincentkám z kongregácie Rádu sv. Vincenta. Vincentky viedli v Malackách dievčenskú katolícku školu.
História
Malacký kaštieľ, pôvodne barokové reprezentačné šľachtické sídlo, predstavuje štvorkrídlový, uzatvorený objekt s vnútorným nádvorím. Radikálna prestavba kaštieľa sa datuje do začiatku 19. storočia, kedy sa mení pôvodná architektonicko-výtvarná podoba fasád i interiéru v intenciách klasicistických princípov. Barokovú záhradu vystriedal pre klasicizmus charakteristický anglický park. Podľa údajov z historických dokumentov bol zámocký kaštieľ s parkom obklopený kamenným múrom. Po celom štvorcovom obvode sa nachádzajú dve nadzemné podlažia, polozapustené priestory a jedno podzemné podlažie pod západným krídlom. Po úpravách v klasicistickom slohu a iných zásahoch dostal kaštieľ dnešnú podobu. Z pôvodnej fasády kaštieľa tu zostal ohradený balkón nad hlavným vchodom a vzácne francúzske komíny na streche.
Na nádvorí kaštieľa stojí obnovená studňa. Pri studni sa nachádzal bronzový jeleň, erbové zviera Pálfiovcov. V roku 1918 bol bronzový jeleň údajne presťahovaný do kaštieľa v Marcheggu. Podĺa inej verzie bol roztavený. Súčasná replika jeleňa nad studňou je z epoxidu.
Do zámku viedli 3 brány. Hlavná tzv. Čierna brána, ktorá je z tepaného železa, stojí dodnes. Vedľa tejto brány sa nachádzal dom vrátnika. Druhou bránou bola tzv. Biela brána, ktorá viedla do parku z Riadku. Treťou bránou bola drevená tzv. Červená brána slúžiaca na zásobovanie zámku.
Hlavným západným priečelím je kaštieľ orientovaný smerom k mestu. Ku kaštieľu vedie od Čiernej brány aleja platanov. Od brány až k františkánskemu kostolu viedla pôvodne lipová aleja, po roku 1945 nahradená pagaštanmi. V Zámockom parku rastú pozostatky vzácnych drevín ako duby, buky, smreky, smrekovec, gaštany a rôzne kvetenstvo.
Na juh od kaštieľa sa nachádza zrekonštruovaná fontána a kamenná jaskyňa Panny Márie, dnes bez jej sochy, ktorú dali postaviť františkáni. Nechýbali ani labyrint či prírodná jazdiareň. Pred hlavným vchodom do parku a ku kaštieľu sa v minulosti nachádzali dobové stavby, ktoré boli súčasťou kaštieľa – dom vrátnika, jazdiareň a labutie jazierko.
Pálfiovci
So vznikom kaštieľa je historicky spätý šľachtický rod Pálfiovcov, ktorému malacké panstvo patrilo tristoročné obdobie. Ako stavebník je zväčša citovaný Pavol Pálfi ab Erdöd. Pôvodnými majiteľmi kaštieľa bol už spomínaný zemepanský rod Pálfi. Posledným zemepánom bol Mikuláš XIII. Pálfi, ktorý sa narodil v roku 1861 v Malackách a zomrel v roku 1935 v Marcheggu. Po prevrate v roku 1918 obývali kaštieľ najprv dôstojníci oslobodzovacej československej armády. Po dohode Pálfiovcov so Štátnym pozemkovým úradom získala roku 1934 kaštieľ s parkom rehoľa františkánov rádu sv. Františka Assiského ako náhradu za tzv. patronátne povinnosti.
Po roku 1945 sa užívatelia zámku vymieňali. V rokoch 1944 – 1945 tu boli nemeckým gestapom väznení a týraní príslušníci SNP. Po vojne bol kaštieľ užívaný ako kasáreň útvaru pohraničnej stráže. Po roku 1957 bola v kaštieli zriadená nemocnica.
Viac o Pálfiovcoch si môžete prečítať v sekcii mesto – história.
Súčasnosť
Dnes je vlastníkom kaštieľa mesto Malacky, ktoré realizuje projekt jeho postupnej obnovy a sprístupnenia verejnosti. V rámci projektu Paltour bola zrekonštruovaná ľavá časť predného krídla, kde vznikli výstavné a seminárne miestnosti. S pomocou sponzorov bola zrekonštruovaná aj studňa na nádvorí kaštieľa, vstupná brána a podbránie a tiež schodisko s krištáľovými lustrami. Obnovená je tiež fontána pred južným krídlom kaštieľa.
V zrekonštruovaných priestoroch je Pálfiovská izba s dobovým nábytkom. Návštevníci si môžu prezrieť aj stále výstavu fotografií dokumentujúcich rekonštrukciu kaštieľa. Vo výstavných priestoroch sa konajú výstavy, predovšetkým umelecké.
V roku 2012 získal Malacký kaštieľ čestné uznanie Ministerstva kultúry SR v súťaži Kultúrna pamiatka roka. Odborná porota ocenila mesto za úprimnú snahu o sprístupnenie kaštieľa verejnosti.
V prípade záujmu o prehliadku kaštieľa alebo v prípade záujmu o vystavovanie Vašich diel v Malackom kaštieli môžete kontaktovať Turisticko – informačnú kanceláriu Malacky na tel. čísle 034/772 20 55 alebo kanceláriu kaštieľa na tel. čísle 034/772 23 87.
