Dnes slnko nesvieti, z Antónia tešia sa už v nebi, 
navždy zostaneš v našich srdciach …
Aj slnko zapadá ústupom do noci,
kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci.
Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy,
človek je krehký tvor, zranený, úbohý.
Do tmy si zapáli kahanec nádeje,
do duše boľavej spomienky naleje.
V tichosti vyprosme veľký dar pokoja, 
kým sa nám duše raz naveky nespoja.
Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha,
že sa raz stretneme je naša útecha.
Warning: getimagesize(/data/d/5/d5204de7-c55c-41a0-ba02-bb4ac259b8e7/rraz.sk/web/wp-content/uploadshttps://www.rraz.sk/wp-content/uploads/2018/05/27912949_859378807556913_7184550836580591382_o.jpg) [function.getimagesize]: failed to open stream: No such file or directory in /data/d/5/d5204de7-c55c-41a0-ba02-bb4ac259b8e7/rraz.sk/web/wp-content/themes/Total/framework/classes/image-resize/image-resize.php on line 123
