Slovensko sa lúčilo s kňazom Antonom Srholcom

Po rozlúčke v kostole Blumentál sa konala bohoslužba a posledná rozlúčka vo farskom kostole v Skalici. Srholec si Skalicu sám vybral za miesto posledného odpočinku. Pohrebné obrady v zaplnenom farskom Kostole sv. Michala viedol miestny dekan Roman Stachovič, ľudia ich mohli sledovať aj na veľkoplošnej obrazovke na námestí. Provinciál saleziánov na Slovensku Jozef Ižold v kázni pripomenul osobnosť Srholca citátmi z jeho kníh, článkov či rozhovorov.

S kňazom, saleziánom, charitatívnym pracovníkom, spisovateľom Antonom Srholcom sa okrem rodákov prišli rozlúčiť aj veriaci z farností, v ktorých v minulosti pôsobil, mnohí kňazi, viacerí politici, ale napríklad aj skalickí vinohradníci. “Stratili sme otca, zostali sme sirotami,“ povedal podpredseda Konfederácie politických väzňov na Slovensku Peter Sandtner, ktorý pripomenul, že aj vďaka dlhoročnému predsedovi tejto organizácie Srholcovi je dnes po celom Slovensku množstvo pamätníkov a pamätných tabúľ, ktoré pripomínajú krivdy minulosti.

“My sme boli susedia na farách, keď on pôsobil v Perneku, ja som bol na fare v Kuchyni. On bol nielen dobrým priateľom, ale aj zdrojom mnohých krásnych myšlienok. Množstvo múdrostí som od neho načerpal,“ povedal Alojz Lackovič, dekan – farár z Trnavy-Modranky.

Život Srholca bol symbolom zápasu o vieru, o slobodu a o ľudskosť. Zomrel po 68 rokoch rehoľného života, z ktorých 45 bol kňazom. Bojoval s vážnym onkologickým ochorením, ktorému však napokon podľahol.

Bohoslužbu z Blumentálu v priamom televíznom prenose vysielala RTVS na Jednotke a rozhlasový prenos katolícke Rádio Lumen. Srholcovým želaním podľa jeho príbuzných bolo, aby ľudia na rozlúčku s ním nenosili kvety, ale aby konali skutky lásky, pamätali naňho v modlitbe a podporili jeho diela – RESOTY, Nenápadní hrdinovia či Konfederáciu politických väzňov Slovenska.

Kňaz Ján Sucháň o Srholcovi: Život sa mu vydaril, je Boží človek

Zosnulý kňaz Anton Srholec miloval slobodu, pravdu a spravodlivosť a veľa si toho vytrpel a prestál. „Život sa mu vydaril, je Boží človek,“ povedal počas poslednej rozlúčky so Srholcom na zádušnej bohoslužbe v bratislavskom kostole Blumentál kňaz Ján Sucháň.

Srholec podľa jeho slov dosiahol svoj cieľ – šíriť Božie slovo saleziána Don Bosca. Slovenská cirkev podľa Sucháňa Srholca nepochopila. Sucháň sa Srholcovi poďakoval za všetky slová a skutky, „ktorými bude ďalej vstupovať do našich duší“. Rovnako sa spýtal, či sa aj my dnes vieme tak ako Srholec zastať slobody, pravdy, ponížených a slabých. Sucháň prečítal aj báseň od ich spoločného obľúbeného autora Milana Rúfusa. „Stal si sa výzvou, prorockou výzvou. Ešte dlho ťa budeme potrebovať. Tonko, ďakujeme,“ uzavrel Sucháň.

„Prešiel si utrpením, ale mal silu od Boha všetko prežiť a venovať druhým lásku. Pomáhal najslabším,“ povedal provinciál saleziánov Jozef Ižold.

Prezident Andrej Kiska otcovi Srholcovi poďakoval za všetko, čo pre krajinu a jej ľudí urobil. „Veľkí ľudia zanechávajú za sebou veľkú stopu,“ konštatoval Kiska s tým, že Srholcova stopa zostala „v nás, v našich srdciach aj v našej krajine“. „Otec Srholec svoje utrpenie premieňal na lásku,“ dodal prezident. Pravý zmysel života našiel Srholec podľa Kisku v pomoci druhým. Hlava štátu pripomenula, že otec Srholec dokázal odpúšťať, ale vedel, že na zlo netreba zabúdať. „Celý život stál za svojou pravdou. Boju za slobodu a demokraciu obetoval všetko, čo mal,“ uviedol Kiska.

„Bol tu pastier, ktorý páchne po ovciach. Hoci nemal žiadnu farnosť, bol to kňaz, ktorého poznalo celé Slovensko,“ vyslovil sa kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Napriek veku podľa jeho slov zostal Srholec mladým. „V jeho prítomnosti sa ľahšie verilo, že Boh je láska,“ konštatoval Pastirčák.

Na poslednú cestu dostal Srholec aj dary – väzenskú čiapku, za pokus o prekročenie štátnych hraníc Československa totiž ako väzeň odrobil roky v uránových baniach v Jáchymove, knihy, skalické víno a skalický trdelník.

S obľúbeným kňazom sa prišli rozlúčiť osobnosti spoločenského a kultúrneho života, prezident Andrej Kiska, podpredseda parlamentu Ján Figeľ, lekár a vysokoškolský pedagóg Vladimír Krčméry, členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska, ktorú Srholec roky viedol, hudobník Marián Varga, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák, disident a bývalý poslanec František Mikloško a jeho brat Jozef, Ján Čarnogurský, veľa kňazov či bratislavský primátor Ivo Nesrovnal.

Na zádušnú omšu prišlo do bratislavského kostola Blumentál podľa hovorcu saleziánov Rastislava Hamráčka viac ako 60 kňazov a približne 3 000 veriacich. Vysoká účasť prekvapila provinciála saleziánov Jozefa Ižolda. „Podľa nej vidno, že Anton Srholec oslovil Slovensko. Oslovil predovšetkým svedectvom života, ktorý bol hrdinský,“ povedal novinárom. Podľa neho ho to, čo pretrpel v jáchymovských baniach, prenasledovanie či zákaz činnosti, nezlomilo. „Dokázal povzbudzovať napriek tomu druhých. Slovensko si toto všimlo. Aj Pán Boh ho za to odmenil tým, že kňazskú vysviacku prijal od pápeža Pavla VI.,“ konštatoval Ižold s tým, že ľudia v kostole plakali, z čoho vidno, že ho mali radi.